Srpen 2017

Ach, my slovač, národ holubičí

20. srpna 2017 v 20:48 | Tahvoina |  Anti fantazie
Zase píšem a budem písať o našich problémoch. Našťastie politiku vynechám, lebo si myslím, že politika by sem nemala patriť (viem, že mám aj jeden politický článok a rozmýšľam ho zmazať).
unos nameofforestzdroj obrázku: https://t1.aimg.sk/rs_aktuality/1006481_ca439a8ad527210d6efe8b52c391b077?t=LzQ4MHg0ODAvc21hcnQ%3D&h=ocqbqunpK4Dt8x1SGpwnNQ&e=2145916800

Slovač sprostá

Ten obrázok hore je tam schválne- sami na seba si kydáme na hlavy, sami seba súdime a vraždíme a pochovávame za živa. Znie to kruto, ale je to Sad but True! Ano, aj toto som napísala naschvál anglicky, lebo mnoho slovákov vie lepšie všetky ostatné reči, len nie tú našu. Na jednej strane je to dobre, lebo sa dohovoríme, ale na tej druhej mi to nepripadá normálne, keď musím rozmíšľať ako sa trebárs lamb povie po slovensky. Ano aj to sa mi už raz stalo. Vlastne keď sa nad tým tak zamyslím, viackrát. Deti pozerajú české rozprávky: je dobre, že malý slováci stále považujú čechov za bratov a neberú čechy ako cudziu krajinu, čo som sa v čechách stretla skôr s posmechom, opovrhovaním a odporom k Slovensku. (samozrejme aj češi sa nájdu aj takí, čo milujú Slovensko a radi sem chodia, ale to sú poväčšinou tí, čo zažili československo) Tak sme bratia, alebo nie?
Asi sme vážne sprostí, lebo:
1.nevieme sa ohlásiť: v histórii sme to mali zložité a málokedy zrovna ružové. Uhorsko, Tatári, Husiti (nič proti husitom, niektoré názory majú dobré), potom nemci a rusi, Maďari a odvtedy sa rozvracáme a mlátime medzi sebou. Ale nikdy sme sami seba nezastali! Dokonca sme na seba ešte nadávali a ešte viac si kydali na hlavy. Dokonca aj teraz máme vo vláde maďarov (keď idem na juh slovenska, tak sa proste nemám s kým rozprávať a čo čítať, lebo všetko je po maďarsky. NA SLOVENSKU po MAĎARSKY!!!????? Alebo keď som bola v Galante na matematických olympiádach(lebo mám matiku rada) tak ešte aj učitelia s nami hovorili po maďarsky a ja mám tú nevýhodu, že viem až jedno slovo po maďarsky) a toho Kotlebu (podľa môjho názoru je nacista a nie fašista, fašisti boli v taliansku). Ešte stále sme sa neohlásili ako s nami ostatní zachádzajú! A tie pochody proti korupcii, za rodinu a tak mi pripadajú skôr len tak na oko, aby sa nepovedalo. Hovoríme si, že sme len skromní a všetko príjmeme, lebo je to vôľa niekoho nadriadeného. Slovač sprostá! NIekedy sa hanbím, za to, že som Slovenka. Máme krásnu prírodu, krásne hrady a neviem čo všetko ešte, lebo u nás sa o tom proste nehovorí. V čechách počujem viac českej a slovenskej hudby ako u nás! Na českých hradoch majú povolený vstup aj naši psíkovia a dokonca v Častolovicích majiteľka (živá hraběnka) dokonca pozíva zvieratá a za zámkom má niečo ako zoo. A tá čo nás po jej zámku sprevádzala nás vyzívala, aby sme sa dotkli trebárs staručkých tapiet. A na Pražskom hrade som stúpala po 300 ročnej drevennej podlahe vo Vladislavskom sále. Možno je to aj tým, že sa toho v čechách dochovalo viac a už za komunistov sa začalo s rekonštrukciami, čo u nás sa niektoré hrady ďalej a ďalej rozpadajú. Keď som bola vo Zvolene, chcela som si pozrieť aj hrad. Psa som si dala do jeho krásnej kabelky, a samozrejme, si ma všimla nejaká stará tetka a okamžite ma vyhodila, a to som ešte nebola ani vnútri, ale našťastie som si ešte nestihla kúpiť vstupenku. Ako doParoma môže hradu, alebo tej tetke ublížiť spiaca čivava v kabelke? A navyše vychovaná, vycvičená čivava? Normálne mám strach navštevovať Slovenské hrady a zámky! Dokonca som pred jedným lesom videla značku s nápisom: zákaz koní. Ako doParoma môže lesu ublížiť kôň? Hlavná vec, že autom sa tam smelo. TO JE LOGIKA AKO HOVADO. A nikto sa zatiaľ neohlásil? Prečo doŠľaka?
2.Z extrému do extrému: raz som počula v telke, ako nejaká baba povedala: ak sa bujeme, tak sa bujeme poriadne, ak sa ľubime, tak sa milujeme poriadne a ak sa nemáme radi tak sa nenávidíme poriadne. Nedokážeme nájsť kompromis a buď sa chichiceme, alebo nariekame. Buď zakazujeme, alebo vítame s otvorenou náručou. A nechápem, prečo sa robia také caviky okolo imigrantov: migruje sa už od prvého sťahovania národov a imigranti do tak zúboženej zemi ani úplne nechcú. Ak sme vážny, tak sme na smrť vážny a keď sa začneme baviť, tak mrieme smiechom a bavíme sa do rána.
3. Bod 3. nadvezuje na bod 2. Máme v sebe tak nejako zakrenené, že všetko berieme seriózne, veľa sa potom trápime a sami seba tým ničíme. Keď som povedala, že chcem vlastného koňa reakcie všetkých slovákov okolo mňa povedali: na koňa potrebuješ ranč! Vieš koľko veľa to žerie? Už žiadne dovolenky! A ako budeš študovať? Alebo mi narovinu povedali, že na to nemám. Tak za prvé: na hucula a haflinga (to sú kone, ktoré by som chcela) nepotrebujem hotový ranč, a viem, že nejaký ten pozemok treba, ale máme pozemky dokonca tri, ale našim to aj tak nestačí. Za druhé: viem koľko zožerie kôň a čo všetko potrebuje a viem aj to, že to nie je až také lacné, akoby sa to na prvý pohľad mohlo zdať. Za tretie: o dovolenky pri mori aj tak nestojím a moje dovolenky budú na koni. A existujú aj tábory s koňmi. Za štvrté: budem študovať absolútne normálne. Aj moje kamarátky chodia do školy a majú aj koňa. Dokonca jedna kamarátka ide na rok študovať za učiteľku vo vedľajom meste a je to koňáčka ako hrom. Za piate: ako môžete vedieť, že na to nemám.
A to, že na niečo proste nemám mi povedali aj keď som ohlásila, že na strednú chcem ísť na bilingválne v bratislave a potom chcem ísť za právničku. Vraj nie som na to taká inteligentná. Tak potom som vyrukovala s tým, že pôdem na strojarinu na FAJNORKU v Bratislave a povedali mi, že strojarina nie je pre dievča. A čo na tom záleží? Mám rada matiku, techniku a fyziku, tak prečo nie?
A čo sa týka aj hudby tak: v tej slovenskej je všetko pevne nalajnovaná à la píšte všetci modrým perom.
Rovnaké písmo, rovnaké vzdialenosti, kúpte si všetci modrý atrament, píšte všetci modrým perom iná farba nebude, píšte všetci rovnako, rovnaké a, rovnaké o. Atď. Keď už som začala s tým českom tak porovnajte Hrlej, alebo Dymytry so slovenskou Tublatankou, Metalindou. Slováci: vážne témy, vážne myšlienky, vážna reč.
4. Bojíme sa! Bokíme sa ohlásiť sa. Tak ja vyhlasujem: JA SA NEBOJÍM. JA SOM TU. JA SA NECHCEM HANBIŤ ZA TO, ŽE SOM ZO SLOVENSKA. JA SA NECHCEM HRAŤ NA AMERIČANKU, ALEBO NIEKOHO INÉHO A OPAKOVAŤ PO VŠETKÝCH! JA NEBUDEM DRIEŤ V TOVÁRNI LEN PRETO, ABY SOM MALA KRAJŠIE AUTO AKO SUSEDIA!

nameofforest.blog.czzdroj obrázku: https://vignette1.wikia.nocookie.net/necyklopedia/images/2/2a/Slovensko-ocami-slovakov.jpg/revision/latest?cb=20120128210206&path-prefix=sk

A je tu koniec

Sme slepý nasledovatelia, sami seba klameme a sme schopný si naklamať aj pravdu.
A keď teraz premýšľam nad tým, čo som práve napísala, došlo mi, že toto platí aj na viac krajín. Keď som už začala s čechmi (nehnevajte sa na mňa, ale keďže v Čechách žijem, poznám vás), aj vy ste schopný hnať sa za peniazmi. Ale na vás sa mi páči, že ste niekedy tak správne lenivý a poviete si: TO JE DOBRÝ, VOLE, NECH TO TAK A POJĎ S NÁMA DO HOSPODY POKECAT. Ale niektoré vaše maniere sa mi vážne nepáčia, hlavne to vaše: moje děti, tvoje děti a naše děti. To je u vás vážne príšerné. Dospeláci uvedomte sa: mne niektorý češi závidia, že mám mamu a tatina a vlastnú sestru a varí mi mama!!!!!
slovensko nameofforestzdroj obrázku: http://www.slovenskonase.sk/media/images/slovensko_nase.jpg

Tento článok bol možno trochu tvrdší, ale myslí, že som vás prinútila sa nad sebou, alebo nad niektorými okolo vás zamyslieť. Vyvolala nejaké emócie, či už hnev, alebo niečo iné. Nehnevajte sa a kľudne ohodnoťťe tento článok a napíšte nejaký komentár. Obrázok: Z pohľadu... berte s humorom. A usmejte sa trochu: vyrábame predsa najviac hokejových pukov, tak snáď budeme mať v daľších majstrovstvách šťastie. NECH BOŽE DÁ, NECH BOŽE DÁ, TEN VÍŤAZNÝ GÓL, NECH BOŽE DÁ NECH BOŽE DÁ VEĎ DOBRE TO HRÁME, NECH BOŽE DÁ, NECH BOŽE DÁ VEĎ MY NA TO MÁME! (sorry myslím, že som trochu prehodila tie vety)
Krásny deň, alebo momentálne skôr noc, vám praje Tahvoina Usmívající se.

Po dlhom čase

17. srpna 2017 v 8:00 | Tahvoina |  Záliby, zájmy a podobně
Tak, za prvé: po dlhom čase píšem na blog.cz
za druhé: až po dlhom čase som sa mohla naučiť jazdiť na koni
za tretie: momentálne nemôžem jazdiť, lebo prázdninujem u babky a po tak dlhom čase sa bojím, že moja jazda na koni bude vyzerať akoby som nejazdila celú večnosť

Fajn, ako ste sa mohli dozvedieť buď z úvodu, alebo z predchádzajúcich článkov, jazdím na koni a je to úplne super! Jazdci a jazdkyne sa neboja roboty (takže je doma mama spokojná), z tej roboty som unavená, takže potom spím ako mŕtva (zase sú rodičia spokojní, že nebuntoším) a jazdci sú psychicky vyrovnaní a fyzicky majú menej zdravotných problémov, pretože:
1. alergia na srsť pri zvieratách zmizne (z vlastnej a sestrinej skúsenosti)
2. pri jazde na koni treba sedieť pekne vyrovnaný/á, takže s chrbticou to máme omnoho lepšie ako domasedi
3. pri jazde na koni riadne zapájame svaly na riti, stehnách, bruchu a na chrbte, takže sme pekní a chrbtové svaly nám pekne držia chrbticu tak ako má byť a nevysekneme si stavec ako ostatné deti (sediace večne za počítačom)
Medzi ďalšie klady jazdenia na koni patrí trebárs to, že ste trpezlivý, nevzdávate sa, ale znovu vysadnete na koňa, že si tam nájdete super kamarátov, ktorých baví to čo vás. A chlapci, nezúfajte, medzi nami koňáčkami sú aj koňáci, i keď je pravda, že tam kde jazdím ja sú len dvaja chlapci, plus tí čo tam majú ustajnené kone a majiteľ jazdeckého spolku. A to, že máte niekoho rád, o koho sa môžete (doslovne) oprieť vraj robí nejaký ten správny psycho-neviem-čo vývoj. Takže, milý rodičia, nebojte sa deti poslať ku koňom. Zabiť sa na koni nie je také jednoduché ako si mnohí myslíte. To by vás po páde z koňa muselo prejsť ešte auto, alebo by ste museli spadnúť, ja neviem, do nejakej poriadnej diery, alebo, čo. Ano, cval, je trochu rýchlejší, ale začiatočníci hneď necválajú, a keď sa to učia, poväčšinou na lonži v jazdiarni. A navyše máme helmu a jazdecku bezpečnostnu vestu (vesty sa dajú v mnohých jazdeckých krúžkoch zapožičať, a helma často stačí tá na bicykel). A začína sa jazdiť väčšinou na staručkých valachoch a kobylách, lebo tie sú najkľudnejšie. U nás v stajni je jeden valach, ktorý má už 24 rokov, a ten je taký kľudný, že nevníma ani keď ho omylom kopnete a nauzduje sa mimoriadne ľahko. A jedna stará kobyla, na ktorej jazdím je taká úžasná, že nikdy neviete, čím vás rozosmeje. Ano, s koňmi sa možno maznať a kone vedia robiť fakt smiešne grimasy. Dokonca raz kôň Lojza sa postavil k mojej kamarátke a opľul ju. To bolo potom smiechu! Smějící se

Moje začiatky, abo, každý chce mať koňa

Ešte som nevidela decko, ktoré netúžilo po koňovi! Ja som vždy chcela koňa a od Ježiška som si vždy priala koňa. Žiaľ, pod stromčekom sa objavil, len ten plyšový. Preto som skúšala všetko možné, čo by sa na koňa podobalo. Skúšala som jazdiť na psovi, tomu sa to však veľmi nepáčilo, a na koze, tá mala, ale priveľmi ostrú chrbticu. Občas chodil okolo taký ujko s holšteinským koňom a ten ma aj so sestrou občas povozil, ale to nebolo také ako jazdiť sama, ideálne na vlastnom koni.
A potom (začiatkom tohoto roka) som sa mohla v susednej dedine učiť jazdiť! Prvý kôň, na ktorom som sedela bol Lojza (jeho meno je Leonardo, ale hovoríme mu Lojza, alebo Lojzík). Začínali sme hypoterapiou- to sú také tie cvyky na koni, keď kôň stojí, alebo kráča. Hypoterapujú hlavne chorí ľudia, trebárs vozíčkari, ale začiatočníci, keď cvičia ľahké cvyku na koni tak sa nejak uvoľnia, veria koni a tak. V sedle sa nezačína, bolo by to na začiatočníka moc. Ja ešte stále jazdím v sedle iba zriedka. Bez sedla si trénujete korektný sed, lepšie cítite koňa a môžete sa držať madiel, alebo hrivy, alebo okraju dečky. Na to, že jazdím krátko, tak už som bola na dvoch pretekoch v zručnosti a s vodičom to bolo pokaždé tretie miesto! Na tých posledných pretekoch som išla jazdu bez vodiča (vidič, je niekto kto pri vás pre istotu beží) na Lojzíkovi (aj na prvých pretekoch som išla bez vodiča na ňom, lebo je ľahšie zvládnuteľný ako tá kobylka na ktorej jazdím väčšinou) a mala som ôsme miesto. Škoda, že som išla medzi poslednými a Lojza už bol unavený a nebavilo ho to.
Keď ste koňáci, už nie ste IBA ľudia, už ste jazdci Usmívající se

Ja, už ako koňáčka :)

lojzik nameofforest

Keď sa zaksichtia :D

nameofforest