Září 2015

Šarafiový vodopád

30. září 2015 v 16:06 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata
Šarafiový vodopád je jedným z vodopádov Západných Tatier. Ak ste niekedy išli Žiarskou dolinou k Žiarskej chate, určite ste ho po svojej ľavici videli. Ja som tam ešte nebola. Najprv ho môžete uvidieť kúsok pod chatou, keď vyjdete na veľké holiny, ktoré majú na svedomí lavíny, vrátane tej storočnej lavíny, ktorá tu spadla v roku 2009.
Šarafiový vodopád sa nachádza na toku Šarafiového potoka, ktorý steká po južnom úbočí vrcholu Príslop (2 126 m). Šarafiový vodopád by si možno skôr zaslúžil pomenovanie než vodopád kaskáda, lebo najvyšší z radu kaskád má len asi 3,5 m, pričom celý vodopád (kaskáda) dosahuje výšky asi 20 m. Šírka Šarafiového vodopádu, ktorý sa nachádza vo výške 1 480 m, je asi jeden meter.
Vody Šarafiového vodopádu, ktorý predstavuje genetický typ glaciálneho selektívneho vodopádu, padajú z výrazných skalných stupňov budovaných biotickým a dvojslídnými pararuly, ktoré budujú túto časť Žiarskej doliny.
šarafiovy vodopad

Vrbické pleso- Demänovská dolina

30. září 2015 v 15:53 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Vrbické pleso

Je ľadovcové pleso a najväčšie prirodzené jazero v Nízkych Tatrách. Leží vo výške 1 113 m n. m. v hornej západnej časti Demänovskej doliny. Zaberá plochu 0,69 ha, má maximálnu hĺbku 8 m, dĺžku 115 m a šírku 62 m. Chránené územie má ochranné pásmo o výmere 24,71 ha. Je to morénové jazero, ktoré vzniklo po ústupe ľadovca zo severných svahov Chopka a Derešov. Svojím vznikom sa viac podobá plesám vo Vysokých Tatrách. Z jazera vyteká Otupnianka a pre zabezpečenie stálej výšky hladiny, boli upravené hrádze. Od okrajov postupne zarastá vegetáciou.
Okolie Vrbického plesa je dobre sprístupnené turistickými chodníkmi. Od roku 1975 je národnou prírodnou pamiatkou a platí preň najvyšší, piaty stupeň ochrany.
V tomto čase prebieha príprava rozsiahleho projektu záchrany Vrbického plesa, ktorý má zabrániť jeho zmenšovaniu. Jeho plocha v posledných dvoch desaťročiach rapídne zarástla porastom pálky, rastlinou, ktorá sa vyskytuje vo výrazne nižších polohách. Verejnosť sa obáva jeho úplného zániku a týmto projektom by sa pokúsili zachrániť túto národnú prírodnú pamiatku.
Pri plese si môžte oddýchnuť na lavičkách v tichu lesa a pokochať sa výhľadmi na okolité hrebene Nízkych Tatier.
Vrbické pleso je východiskovým bodom viacerých turistických trás, výstupov na vrcholy a zaujímavé výlety.
Vrbické pleso

Brána do Horehronia

30. září 2015 v 15:44 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Brezno

Brezno
Okresné mesto Brezno je považované za administratívne, hospodárske aj kultúrno spoločenské centrum Horehronia. Je považované za vstupnú bránu nielen do Horehronia ale aj do južnej časti Nízkych Tatier. Brezno leží na rieke Hron pretekajúcej dolinou, ktorú z južnej strany ohraničuje Slovenské rudohorie a zo severu Nízke Tatry.

Základné informácie

  • Počet obyvateľov: 21534
  • Prvá písomná zmienka o obci: 1265
  • Nadmorská výška obce: 504 m. n. m.Kalendár podujatí

Chvatimech

30. září 2015 v 15:40 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Chvatimech


Chvatimech je meno hory neďaleko obcí Valaská a Hronec. Je to však aj nástupné miesto Čiernohronskej železnice pri ceste údolím Čierneho Hrona do Čierneho Balogu a Vydrova. Svoju zastávku tu má aj železnica a autobusy, posádky áut si prestávku môžu urobiť v obľúbenej reštaurácii pri hlavnej ceste.

Chvatimech sa vďaka tomu stal východiskovým bodom na rôzne vychádzky a túry po Horehroní, kde si taktiež môžete nechať odparkované svoje auto.

Hora Chvatimech je známa nielen pre pravidelné turistické výstupy, ale aj pre svoju unikátnu lanovku postavenú v 50. rokoch 20. storočia. Túto lanovku chceli úrady úplne zrušiť, avšak jej ochrancom sa ju podarilo pred likvidáciou uchrániť. Lanovka teraz slúži len na prepravu nákladu, avšak je záujem o jej opätovné sprevádzkovanie pre turistov.
chvatimechHronec

Zbojská

30. září 2015 v 15:35 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Zbojská


Horské sedlo Zbojská tvorí hranicu medzi Horehroním a povodím rieky Slaná na Gemeri. Nachádza sa na hlavnej ceste medzi obcami Pohronská Polhora a Bánovo pri meste Tisovec. Sedlom prechádza aj administratívna hranica okresov Brezno a Rimavská Sobota.

V sedle Zbojská sa nachádza turistami vyhľadávaný a obľúbený salaš Zbojská so zbojníckym dvorom. Miestom prechádzajú aj turistické trasy a trasy pre cykloturistov, sídli tu aj turistická informačná kancelária. Sedlom prechádza aj ozubnicová železničná trať s rozchodom 1 435 mm, ktorá je vďaka parnej prevádzke počas hlavnej turistickej sezóny celoeurópskym unikátom. Za parnou zubačkou prichádzajú záujemcovia nielen zo Slovenska ale aj z celej Európy.
Salaš Zbojská

Tohtoročná sezóna parnej zubačky si získala mnoho sŕdc

30. září 2015 v 15:32 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata
parna zubacka
Prvý rok prevádzky parnej zubačky na trase Tisovec - Zbojská je na svojom konci. Uplynulý víkend, počas sobotňajšej jazdy sa dočasne uzatvorili pomyselné brány jedinečného projektu, ktorý si získal srdcia mnohých návštevníkov Horehronia, Muránskej planiny a milovníkov parného vlaku. Historický vlak absolvoval dvakrát denne trať so železničným tunelom, viaduktmi, veľkým stúpaním a krásnou prírodou z Tisovca do sedla Zbojská a späť.
Počas 11 km dlhej cesty si mohli turisti vychutnať naozajstné skvosty, ktoré na tak krátkom úseku u iných železničných tratí ťažko nájsť.
Začiatky realizácie projektu obnovy parnej zubačky siahajú až do Sedmohradska odkiaľ bol získaný parný rušeň. Po jeho následnom dovoze na Slovensko, opravy a typového schválenia, bola zabezpečená jeho bezproblémová prevádzka počas celej sezóny. Neodmysliteľnou súčasťou bola i samotná príprava ozubnicového zariadenia trate, ktorá si vyžadovala rozsiahlu revitalizáciu, vzhľadom na desiatky rokov svojej nefunkčnosti. Po zabezpečení trate tak mohol v októbri 2014 ozubnicový parný vlak po rokoch opäť vyraziť z Tisovca. Doplnkom pre plynulosť akcie boli neskôr dodatočne osadené i nástupištia pre parný vlak v blízkosti salaša Zbojská. Nápomocný pri presune cestujúcich bol počas väčšiny víkendov aj historický motorový vozeň, ktorý vychádzal zo stanice v Podbrezovej, pokračoval cez Chvatimech a Brezno, ďalej cez Pohronskú Polhoru až do sedla Zbojská. Cestujúci si vďaka motoráčiku mohli na stanici Zbojská prestúpiť na historickú parnú zubačku.
Každý návštevník, ktorý sa bol previezť parnou zubačkou si odnášal len tie najlepšie dojmy. Potvrdzoval to stále väčší záujem, čo sa odrazilo i na počte cestujúcich. Počas šiestich víkendov sa tu vystriedalo okolo 2500 cestujúcich - zvedavcov, nadšencov, turistov aj fotografov. Prišlo veľa rodín, mnoho detí i nostalgicky spomínajúce staršie ročníky. Zhodnotiť tohtoročnú vláčikovú sezónu na Horehroní sa dá len pozitívne. Začínajúcej regionálnej turistickej atrakcie možno už len zaželať aby trend, ktorým odštartovala svoj projekt priaznivo stúpal spolu s ozubnicovým parným rušňom a ďalšími historickými vláčikmi.

"Ľudská kultúra sa začala vyrubovaním lesov a udržať sa môže len s ich ochranou"

29. září 2015 v 18:32

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline
Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline sprístupnili Lesy SR v roku 2002 širokej verejnosti - cieľom tohto unikátneho múzea v prírode je priblížiť prácu lesníkov ale aj históriu ťažby dreva širokej verejnosti zaujímavou formou náučných zastávok na náučnom chodníku.
Symbolický vstup do skanzenu návštevníkov víta nápisom "Ľudská kultúra sa začala vyrubovaním lesov a udržať sa môže len s ich ochranou". Nadčasový výrok potvrdzuje, že lesy boli aj v minulosti vo veľkej miere vyrubované našimi predkami, keďže aj oni potrebovali pôdu, suroviny na stavbu príbytkov, preto klčovali a vypaľovali. Tak kultúra začína aj ničením lesov, ktorého vtedy bolo nekonečný nadbytok, ale my vieme, že všetko je vyčerpateľné a ak by sme lesy nechránili, tak by sa ľudská civilizácia stala minulosťou. Preto druhá časť výroku je absolútna pravda. Ak niektorí návštevníci poznajú krajiny bez lesa vedia, že sú to krajiny bez života.
Chodník lesníckeho skanzenu je rozdelený na tri časti. Každý návštevník môže mať iné tempo chôdze alebo čas, ktorý chce stráviť na chodníku a z tohto dôvodu si môže vybrať dĺžku trasy, po ktorej sa vyberie náučným chodníkom. Prvá trasa, trasa A je určená pre tých, ktorí sú rozhodnutí venovať časový priestor vyše dvoch hodín tomuto lesníckemu skanzenu. Ak sa vydá po ľavej strane Vydrovského potoka prejde iba cez tie stanovištia, ktoré tvoria túto trasu a môže sa mnoho dočítať z informačných panelov, resp. stačí, že bude vnímať prírodné prostredie, ktorým prechádza. Keď ma časový priestor kratší, môže si vybrať trasu B, ktorá je pohodlnejšia v prvej polovici. Najskôr ide po asfaltovej, ústrednej dolinovej ceste a potom ho čaká odbočka doprava, nasledujú panely a objekty venované skôr poľovníctvu a zvieratám s poľovníckym posedom a medvedím brlohom.
Do lesníckeho skanzenu sa môže dostať železničkou, ktorá bola vybudovaná v roku 1909, pričom jej služby boli zrušené v 80-tych rokoch. Dnes už neslúži na dopravu dreva a drevorubačov, ale návštevníkom Horehronia a možno sa ňou dostať do Vydrovskej doliny buď z Čierneho Balogu alebo Chvatimechu. Ďalšia z možností, ako sa dostať do skanzenu je auto alebo autobus do Vydrovskej doliny. Tretia možnosť je najmenej využívaná, ale zároveň najkrajšia a to prístup pešo - náučným chodníkom, začínajúcim pri obecnom úrade v Čiernom Balogu a končiacim na vstupe do lesníckeho skanzenu. Na tejto pešej trase nájde návštevník 13 zaujímavých tabúľ. Každá z nich pripomína jednu z 13 osád drevorubačskej dediny Čierny Balog, ktorá vznikla zlúčením z týchto osád. Ide o veľmi pútavý a pekný príbeh, ktorý možno len odporučiť. Atmosféru trasy samozrejme dotvára príjemné prírodné prostredie. V rámci lesníckeho skanzenu sa tu zachovala i uhliarska koliba. Slúžila pre ľudí, ktorí tu vykonávali strážnu službu pri milieri, keďže páliace drevo nesmelo horieť, ale iba tlieť. Koliba im takto poslúžila ako prístrešok, ktorý sa prikrýval čečinou.
Ako hovorí história a rovnako, ako aj diela čiernobalockého rodáka Ladislava Ťažkého, práca uhliara bola tak namáhavá, že už 50 ročný uhliar túto prácu nebol schopný vykonávať a musel odísť k ľahšej práci. Ďalej spomína, že drina, typická pre túto prácu, sa považovala za akúsi prednosť čo možno chápať tak, že vedieť správne drieť do vyčerpania, bola akoby hrdosť týchto pracujúcich ľudí. Išlo samozrejme o dobový pohľad. S istou iróniou spisovateľ opisuje prípad uhliara, ktorý chcel večer pri ohni vybrať knihu a čítať z nej, vtedy zožal veľký výsmech.


Čiernohorská železnica

29. září 2015 v 18:22 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Čiernohronská železnica

Čiernohronská železnica
Čiernohronská železnica je dnes známa predovšetkým ako turistická atrakcia, ktorá láka k návšteve údolia Čierneho Hrona nielen návštevníkov zo Slovenska, ale aj z Európy a celého sveta. Táto technická rarita má však aj svoju viac ako 100 ročnú históriu, na počiatku ktorej bola ťažba kvalitného dreva z hustých lesov. Jej história si však pamätá aj časy, kedy bola železnička takmer úplne zlikvidovaná...
Najkrajšie prebúdzanie v údolí Čierneho Hrona je počas slnečných rán. V srdci Slovenska, asi 10 km južne od mesta Brezno, leží obec zložená z pôvodne 13-tich drevorubačských osád - Čierny Balog. A možno práve preto je občas jej obyvateľmi prezývaná aj ako Spojené štáty Balocké.
K údoliu rieky Čierny Hron odnepamäti patrila ťažba a spracovanie dreva ako hlavný zdroj obživy jej obyvateľov. Začiatky ťažby boli vykonávané predovšetkým za pomoci vodných tokov, ktoré slúžili na zvážanie vyťaženej drevnej hmoty. Záujem o kvalitné drevo z okolia Čierneho Balogu rástol a spolu s ním sa čoraz viac do popredia dostávala i myšlienka výstavby lesnej železnice. Tradičné metódy zvážania dreva splavovaním prestali postačovať po stránke prepraveného objemu ale aj spoľahlivosti. Na prelome 19. a 20. storočia sa postupne začalo s výstavbou lesných železníc v mnohých častiach Slovenska, čo neobišlo ani údolie Čierneho Hrona. Hlavný úsek trati z Hronca na Čierny Balog mal 10,4 km a jeho výstavba začala už v roku 1908, s pravidelnou prevádzkou od nasledujúceho roka. V časoch najväčšej slávy zabezpečovalo dopravu vlakov až 7 parných rušňov. Železnička tiež plnila funkciu osobnej dopravy obyvateľov údolia Čierneho Hrona.
Postupne, so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravu a dopyt po drevnej hmote dochádzalo v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia k rušeniu týchto lesných železníc a zároveň dochádzalo k ich náhrade automobilovou dopravou. Lesné železnice sa dostali na pokraj záujmu. Nie však všetky. Práve železnička v údolí Čierneho Hrona mala šťastie pri masívnom rušení lesných železníc a to vďaka úsiliu dobrovoľníkov, ktorí sa značne podieľali na jej záchrane.
Dnes patrí k hlavným turistickým lákadlom v regióne a je vyhľadávaná návštevníkmi zo Slovenska a aj zo zahraničia. Vďaka úsiliu dobrovoľníkov je obnovených 20 km trati, na ktorých je sprevádzkovaná osobná doprava pre návštevníkov regiónu. Do histórie železničky sa zapísal i úsek zrekonštruovanej trate z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, ako aj 12 km upravená trať na úseku z Čierneho Balogu do Hronca a Chvatimechu. Najnovší zrekonštruovaný úsek železničnej trate s obnovenou prevádzkou historických vláčikov vedie z Čierneho Balogu do miestnej časti Dobroč.

Tajch Hrončoch

29. září 2015 v 18:18 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata
Tajch Hrončok
Jedno z nepochybne zaujímavých zastavení počas cyklotúry Kamenistou dolinou je tajch Hrončok, vodná nádrž vybudovaná podľa plánov Jozefa Pausingera v roku 1881. Účelom tohto vodného diela bolo zachytávanie vody potrebnej k splavovaniu dreva z doliny ešte pred vybudovaním železničnej trate na zvážanie dreva.

Pred vybudovaním hrádze v roku 1881 bola na mieste drevená hrádza. Nádrž slúžila na zachytávanie vody, potrebnej pre splavovanie dreva z hustých lesov k ľudským obydliam a pílam. Vodná nádrž sa naplnila za 24 - 48 hodín a následne vypúšťaním vody z nádrže sa dosahovala potrebná výška vodnej hladiny Kamenistého potoka na splavovanie dreva. Drevo sa splavovalo Kamenistým potokom a následne Čiernym Hronom do Hronca a Chvatimechu.

Dnes je to obľúbeným miestom zastavenia sa turistov a cyklistov počas ich túry Kamenistou dolinou.

Žeby sme mali aj Kyslíkovú cestu?

29. září 2015 v 18:15 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Kyslíková cesta alebo Chodník zdravia

kyslikova cesta aneb chodnik zdravia
1,5 km dlhý lesný chodník, počas ktorého si môžete precvičiť svoju koordináciu, zmysly a správne dýchanie sa nachádza na okraji mesta Brezno, vďaka čomu je vyhľadávaný aj obyvateľmi mesta.
Lesný chodník zdravia s deviatimi zastaveniami sa nachádza v areáli prímestského lesíka, v doline Lazná v Brezne nad nemocnicou, v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Autorkou projektu je poslankyňa mestského zastupiteľstva v Brezne Petra Dzurmanová a spoluautorkou Mária Parobeková zo Slovenského Červeného krížaBola otvorená dňa 21.9.2012 a symbolicky ju pokrstili kyslíkovým prístrojom.
Chodník zdravia harmonizuje telo a dušu cez spojenie pohybu a relaxácie. Počas prechádzky dráhou sa môžete na jednotlivých stanovištiach umiestnených na samorastoch dozvedieť ako funguje správne pohybové a dychové cvičenie. Na trase dráhy nájdete niekoľko zdrojov vody - prameň Márie, Juraja a Heleny, Martinov prameň, Jozefov prameň a Štefanov prameň. Celkom 30 studničiek vybudoval a udržiaval Štefan Libič, ktorý ich pre ďalšie generácie odovzdal prostredníctvom Červeného kríža. Vďaka pánovi Libičovi mnoho ľudí pozná tieto pramene práve ako pramene uja Libiča.
Pomaly sa Kyslíková dráha dostáva do povedomia miestnych obyvateľov i náhodných návštevníkov, ktorým sa počas prechádzky naskytnú aj krásne výhľady na mesto Brezno. Chodník zdravia dokonca denne využíva množstvo športovcov i rekreantov. Ak sa chcete k nim pridať, neváhajte, zastavte sa v Brezne a strávte chvíľku relaxu počas prechádzky chodníčkami určenými hlavne na oddychové prechádzky v lone prírody.
nejaky ľudia na kyslikovej ceste koordinacia tela

Žít jako naši předkové

29. září 2015 v 17:31 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Vědeli by jste žít jako staří slované a naši předci? To je otázka mnoha lidí. Určitě neuvěříte kolik m2 stačilo na bydlení Slovanum.

Menší rozmě polozemnice umožňoval lépe udržet teplo. Díky zapustění do země měla také termo-izolační vlastnosti. Věděli by jste si představit žít takejto život? Nadšenci ze Zemplinskýho muzea udělali rekonstrukci obydlí z období raního středověku. V příbitcích s plochou 6 m2 bydleli až 6-členné rodiny. Dnes se stavějí byty s rozlohou 70 m2 pro 3 lidi! Skutečné životní podmínky starých Slovanu si mužete vyskoušet v areáli Zemplínského muzea. "Snažili sme sa urobiť rekonštrukciu ich obydlia. Starí Slovania žili v takýchto polozemniciach, teda chatkách zahĺbených do zeme. Typ, aký sme postavili, bol rozšírený v 5. až 10. storočí," říká student archeologie Štefan Olšav.
zemľanka

Zemľanka

tzv. ZEMĽANKA je vysoká 2 m a rozměry 2 x 3 m. Do země je zapustěna 80cm. "Je to reálny a optimálny rozmer. Takéto obydlie používala päť až šesťčlenná rodina," říká Olšav. Slovanum stačili takové podmínky i proto, že většinu času trávili venku. Do demečku chodili jen spát, nebo ukrýt se před počasím. "Potrebovali oveľa menej priestoru, aby dokázali prežiť. Pravdou je i to, že ľudia boli nižší. Dosahovali asi 160 cm," říká ředitel Zemplínského muzea Maroš Demko.
zemľanka

Vybavení interieru

1. Lavice na spání- Slovanská postel se skládala hlavně z brven, kožešin, někteří si prostírali slamou nebo senem, přikrývali se kožešinami

2. Opálky Na přenášení dřeva a surovin na vaření sloužili proucené košíky.

3. Střecha Nepropustná střecha byla ze slamy nebo třtiny

4. Šatník Odkládací funkci plnili brvna pod střechou, na které Slované přehazovali koži nebo oděvu

5. Okno Otvor v sedle střechy měl funkci komína.

6. Mazanica Starodávná omítka se skládala z hlíny, vody a slamy. Překrýva vrchní část stěny zloženou z prouceného výpletu.

7. Věšáky Namísto poliček ludé kedysi využíváli ruzne vešáky z větev anebo paroží.

8. Základy Múry pod zemou drží masívní dřěvené brvna, mezery vypĺňa hlina.

9. Ohniště Příamo v chatce byl otevřený oheň, v noci proto musel být stále někto hore.
zemľanka

Kdysy a teď

5. - 10. století: 6 lidi na 6 m2
21. století: 3 lidi na 70 m2
zemľanka

Trošku o Liptove (sk)

28. září 2015 v 16:29 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata

Ja tomu Slovensku neodolám je tu toľko pekného :D


Či už ste dobrodruh, romantik, športovec, adrenalínový extrémista alebo dvojica, prípadne rodinka túžiaca po oddychu v neuveriteľne krásnom a tichom prostredí alebo partia mladých ľudí túžiaca sa baviť a užiť si život v nočnom meste... Že sú to protiklady? Áno. Liptov je miestom, kde si každý "nájde to svoje" a kde len Vy ste si režisérmi svojej dovolenky.
Liptov
Ponúkne Vám od neprebádaných jaskýň, cez prezentáciu našej kultúry a histórie, pohľady na krásne horské štíty, ale aj pohodové romantické prechádzky a pasívnu relaxáciu. Nie je núdza ani o "OPEN-AIR" múzeá typickej slovenskej dediny, či aj národné dedičstvo dedinu Vlkolínec zapísanú v UNESCO, či zrekonštruované keltské osídlie a iné kultúrne dedičstvá a folklór.
Liptovdze je Liptov

Hrušov/Horsov

25. září 2015 v 14:38 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata
A deme cestovat!!! Těšíte se? Já se tedy těším a někdy by jsem se chtěla na tenhle hrad houknout. Pokusím se tady napsat informace o něm a pokusím se nekopírovat (ani většinou nekopíruju :D ). A mužete se těšit, že budu psát česky

Hrušov

Zvyšky gotickýho hradu Hrušov dominují okolí na bočným hrebeni pohoří Tríbeč na kremencocom vrchu Skalka mezi obcami Skýcov a Hostie. Hrad vznikl v pulke 13 století po odchodu Tatárú. Poprvé se Hrušov spomíná v listinach z roku 1253 a 1293 ako Horsov. Menší puvodne ranogotický strážný hrad kontroloval cesty z Požitavia na horní Ponitrie. Zmínka z roku 1316 uvádí kaselána Ladislava z Hrušova (Hurusow) ako spojence Matúše Čáka. V rokoch 1321-1344 byl majetkem krále a spravovali ho kasteláni. V tomhle období se had nazýval Hwrso, Horossow. V roce 1347 Ľudovít Veľký daroval hrad magistrovy Mikulášovy a jeho pokrvnímu bratrovy Ondrejovy, synom župana Julia z Topoľčian. V darovací listině se uvádí jako Castrum Nostrum Hurusou. Pak se hrad znovu stal majetkem krále a znova ho spravovali kasteláni. Ti však byli mimořádne aktivní v přepadávání svatobbeeňadického panstva. Zbojnictvým vynikal najvíce kastelán přezývaný Červený Bede. Po výcerých stěžnostích jim to král Ľudovít Veľký zakázal a Červenýho Bedeho v roce 1359 odvolal. Význam Hrušova vzrostnul ve 14. století díky ryžování zlata v okolitých potocích.
hrušov

Slovenský folklór III. časť

25. září 2015 v 13:56 | Tahvoina |  Hudba
Dá se to spíše nazvat, že tady budu psát nejvíc o krojích. Doufám, že mi dáte nějaký hezký komentík a že se zajímáte o folklor :)
malá slovenská červená čiapočka

Kroje

Na Slovensku si ľud, ktorý žil na dedinách a zaoberal sa prevažne roľníctvom, zachoval takmer do polovice 20. storočia špecifický, svojrázny odev. V národopisnej odbornej literatúre sa tento odev nazývaný ľudový odev alebo kroj. Jeho vznik a vývoj na našom území ovplyvňovali...
Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie - odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, obradový i na iné príležitosti.
Ľudový kroj
goralský novomanželé
gorali na konoch

Slovenský folklór II. časť

25. září 2015 v 13:47 | Tahvoina |  Hudba
Tak a dočkali jste se. Je tady druhá část folklóru. Taky by se to dalo nazvat "Asi to nejhezčí co tady máme"

Hudobno spevácka zložka

"Hudobný folklór na Slovensku vznikal a utváral sa mnoho storočí, kým nadobudol dnešnú podobu. Má značný rozsah: môžeme ho sledovať od jednoduchej detskej riekanky po rozmerné ľudové balady, od prostej hry po ľudové divadlo, od jednoduchých ľudových nástrojov po ľudové hudobné...
kysuce

Dejiny a vývin

Dejiny slovenskej ľudovej piesne tvoria prvú epochu histórie našej národnej hudby. Ľudové piesne sa nezapisovali, ale odovzdávali ústnym podaním z generácie na generáciu. Preto vek ľudových piesní určujeme prevažne podľa ich spoločenskej funkcie, podľa starobylosti obradov alebo tancov,...
čičmany kroj

Ľudové hudobné nástroje

Ľudových hudobných nástrojov, ktoré sa používajú na slovenských dedinách, je viac ako kdekoľvek inde v Európe. Dodnes poznáme 192 nástrojových druhov. Jednu štvrtinu z nich tvoria tzv. samoznejúce nástroje, lebo tón vlastne vydáva nástroj ako celok. Sú to napr. Fujara, rapkáče apod.

Ľudové hudobné nárečia

V hudobných nárečiach západného a južného Slovenska sú silne zastúpené najstarobylejšie obradné piesne (napr. piesne o jari a letnom slnovrate) staroslovanského pôvodu, ktoré sa uchovali do súčasnosti. Významnú úlohu hrá piesňový repertoár nových, novouhorských, ale aj...
Fujara


Slovenský folklór I. časť

23. září 2015 v 19:06 | Tahvoina |  Hudba
Folklór je hezký. Je těžké všechno to napsat do tohohle článku a všechno krásné zkrátit aby to nebylo nudné. Doufám, že vám nebude vadit, že budu psát SLOVENSKY (když píšu o SK tak proč nepsat po slovensky?)
Folklór (folklore- vedomosti ľudu) je súbor kultúrnych javov realizovaný formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevavej komunikácie, realizovaný v mnohých variantách. Jeho nositeľom a rozširovateľom je kolektýv, aj keď prvotným tvorcom bol jeden človek. Ľudia už v minulosti vedeli, ako si vymýšľali takú zábavu, akou sú piesne, tance, hry... Jednoducho si spríjemniť chvíle pri namáhavej práci a v ťažkej dobe.
lidove tance

Lidové tance


V minulých storočiach, keď sa väčšina ľudových tancov vytvárala, žila podstatná časť národa na vidieku. Ľudové tance sa viažu prevažne k vidieckym vrstvám obyvateľstva- roľníkom, pastierom, drevorubačom, uhliarom, baníkom, drotárom.
Slovensko bolo v minulosti rozdelené na správne jednotky, ktoré mali určitú kultúrnu a vnútornú spolupatričnosť. Od konca 13. storočia do polovice 19 storočia boli stolice, neskôr župy. Folklórne oblasti sú v podstate totožné s územným rozdelením žúp.
Ľudové tance

Heligonka

23. září 2015 v 18:45 | Tahvoina |  Hudba
Já vím, poslouchám metal a fandím mu, ale proč ne i heligonka? Mnoho lidí ani neví o čem mluvím co je trochu smutný :( Taky je dost smutné, že na heligonku hrají povětšinou kluci a jen málo holek.

Co je heligonka?

Je to diatonická knoflíková harmonika doplněna o zesílenou basovou část tzv. heligonové basy. Heligonka má 8 basu a knoflíčky (povětšinou dva rady ale někdy tři). Označení heligonka je odvozené od názvu dychového basového nástroju heligonu, kterého zvuk připomíná heligónové basy svou hloubkou polohou.

Heligonkári

Já na heligonke hraju i když není moc učitelu v umeleckých školách, který na tenhle nástroj hrají, tak jsem se učila sama a ze začátku mě učil děda. Jedna z dost známích heligonkarek (jedna z mála holek co hrají na heligonku) je Vlasta Mudríková. Vlasta má dvouradovou heligonku (myslím, že značky Hlaváček).
Heligonkárka a speváčka, ktorá svojou hrou na heligónku a neuveriteľne čistým spevom patrí medzi elitu slovenského folklóru. Vlastička svojou hrou a spevom prispieva k zachovaniu koloritu ľudovej piesne a folklóru Kysúc. Okrem sólových vystúpení a hry v kapele sa venovala aj štúdiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici so špecializáciou operný spev. Štúdium ukončila s vyznamenaním, a bol jej slávnostne udelený titul Mgr.art. Aktívne spolupracuje so Štátnou operou v Banskej Bystrici, kde si ju návštevníci opery dobre pamätajú najmä z hier Giuseppe Verdiho - Nabucco a Simon Boccanegra.
Vlasta Mudríková

Výhody a nevýhody

Výhoda: je menší, než klasický akordeon, jednoduché noty
Nevýhoda: je dost hlasitá ale kdž svou heligonku znáte a spřátelíte se dovedete sa spolu dohodnout :D

Lidová hudba je nádherná :D (ale všechno s mírou Smějící se)
vlastička

Mladá spěvačka?

14. září 2015 v 16:32 | Tahvoina
Nevím, jestli jste koukali na ČeskoSlovensko má Talent v sobotu (12.9.2015). Mně se velmi líbila Lenka Gurínová. Když mám řeknout pravdu je to má sestra :) a taky mně pán Jaro Slávik pozval na pódium a mohla sem spívat s ní a Lucii, Jaku a Dianou hoci diana prostě neví tancovat na takovou hudbu.
Lenka Gurínová
Když přijela na pópium Lenka každý čekal nějakou popovou anebo tuctovou zěváčku, která bude spívat nějakou milou písničku ale všechny překvapila. V prvních tónech písničky od Arch Enemy se všichni zatvářili zmateně a s oevřenýma očima, ušima i ústami čekali co se sane. Lenka spstila DEATH METALOVE VOKALY. Jakub Prachař nevydržel a přijel na pódium za Lenkou, snažil se s ní udělat selfie ale prí mu to nefungovalo tak si sní zaspíval. Pak se na pódium Pridala i Lucka Bílá, Prachař na pódiu zuustal, Diana se pokoušela tancovat a Jaro se smál :D Jaro slávik řekl: Kdo chce taky na pódium? Hlásila se snad puulka obecenství a Jaro vybral přímo mně. Bylo to skvělé. Tak jsme spívali Arch Enemy We Will Rise :DDD
My na podium :)

Vysoké Tatry

9. září 2015 v 18:58 | Tahvoina |  Příroda, cestování a zvířata
Celkově se líbí Tary i cizincum.
Pohoří Tatry, součást Karpatského oblouku, leží na severu Slovenska a jihu Polska. V Tatrách se vám určitě bude líbit turistika (pěší) ale taky jsou tady cyklostezky kde se vám bude určitě líbit.
Tatry v rámci Evropy zaujímají zvláštní pozici. Celý systém Karpat, jehož jsou nejvyšším článkem, působí jako takzvaný "vysokohorský most" mezi balkánskými horskými celky a Východními Alpami. Plní tedy funkci útočiště mnohých vzácných rostlinných a živočišných druhů, které je nutné chránit. Proto doufám, že nebudete znečišťovat tuto hezkou Tatranskou přírodou. Tatry je třeba chránit před vlivy, které by mohly poškodit vzácně zachovanou přírodu, a proto byl v roce 1948 vyhlášen Tatranský národní park (s účinností od 1.1.1949, nejstarší park na Slovensku) a v roce 1954 (s účinností od 1.1.1955) vznikl v Polsku Tatrzański Park Narodowy (TPN). Území Západních Tater bylo k parku přičleněno s účinností k 6. únoru 1987.

Vysoké Tatry

Z celkového počtu 581 pojmenovaných štítů, kop, věží a věžiček Vysokých Tater převyšují nadmořskou výšku 2600 m - mimo nejvyšší vrchol - Gerlachovský štít (2654,4 m) - ještě Gerlachovská veža (2642 m), Lomnický štít (2633,9 m), Ľadový štít (2627,3 m), Pyšný štít (2621 m), Zadný Gerlach (2616 m, některé zdroje však uvádějí 2630 m), Lavínový štít (2606 m), Malý Ľadový štít (2602,7 m) a Kotlový štít (2601 m). Někteří autoři uvádějí mezi nejvyššími vrcholky ještě Lavínovou vežu, měřící přesně 2600 m n.m.

slovakia

Belianske Tatry

Dominují jim vrcholy Havranu (2151,5 m) a Ždiarskej Vidly (2141,6 m). Pod nimi se rozprostírá na severní straně Monkova dolina a na jižní straně doliny Predné a Zadné Meďodoly, oddělené Kopským sedlem. Velmi pěkným vrcholem hřebene Belianských Tater je Muráň (1889,6 m), výrazný zejména při pohledu z Javoriny. V této oblasti vznikly početné krasové jevy a nejdůležitějším z nich je Belianská jaskyňa nad Tatranskou Kotlinou.
slovakia tatras

Západné Tatry

Z hlavního hřebene vybíhají na jih výraznější rozsochy ze Sivého vrchu (1804,5 m), rozsocha Príslopu (2141 m) odbočuje z Baníkova (2178 m), z Plačlivého (2124,5 m) vybíhá rozsocha Barance (2184 m), z Hrubého vrchu (2137 m) krásný hřeben Otrhanců s nejvyšším bodem Jakubinou (2194 m). Z Blyště (2154,7 m) se odpojuje rozsocha nejvyššího vrcholu Západních Tater - Bystré (2248,4 m). Z hlavních dolin jižní orientace vynikají Žiarska, Jamnická s Račkovou, Bystrá, Kamenistá a nejvíce na východě Tichá a Kôprová dolina, která odděluje Západní Tatry od Vysokých.
Severní rozsochy vybíhají i do Polska (např. z Kresanice (2121,9 m) - nejvyššího vrcholu Červených vrchů). Dlouhá rozsocha, oddělující se z Volovce (2063,4 m) a pokračující na Bobrovec (1663 m) tvoří státní hranici Slovenska a Polska. Nejznámější dolina položená severně od hlavního hřebene je Roháčská se svými Pěti roháčskými plesy.
slovakia tatras